kaviaren.com

Príbeh môjho auta je vlastne skôr príbehom o mojom životnom motte (jednom z viacerých), ktoré znie nejako ako "Všetko v živote sa deje presne tak ako sa má a ako je to pre nás najlepšie – bez ohľadu na to, či v danej chvíli chápeme význam toho, čo sa stalo". O tom bude tento článok.

Rozhodol sa jedného dňa, že mám mojej dízlovej 120-tky už dosť (pri všetkej úcte – dodnes ju milujem najmä preto, že vďaka nej, i keď vtedy už nebola v mojich rukách, som spoznal moju priateľku). A že si doveziem z Nemecka nejakú nadupanú e90-tku. Chvíľu mi trvalo, kým som mal čas obuť sa do toho naozaj naplno – ale aspoň som si zatiaľ urobil predstavu o trhu a stanovil cenový strop 25 tisíc. Vyšpecifikoval som sám pre seba, že musí byť v masívnej koži, s elektrickým šíberom, samozrejme ako vždy s navigáciou a celkovo s viac ako len slušnou výbavou. A nie slabšia ako 2.5 litrová (samozrejme zasa dízel ako už roky, keďže s autom toho dosť najazdím za vybavovačkami okolo mojej tanečnej agentúry tancovanie.sk). Farba by bola síce ideálna antracit ako pri jednotke, ale nachádzal som skôr čierne, čo by bolo takmer rovnako dobré.

Napadlo ma, že poznám v Partizánskom človeka, ktorý sa týmito vecami svojho času intenzívne zaoberal a teda určite aj dnes mi bude vedieť poradiť ako na dovoz zvonku, resp. ako dokonca kúpiť auto na firmu a ušetriť celkovo vzaté cca 10% z ceny. Cez telefón som len stručne spomenul typ vozu o aký mám záujem a dohodli sme si osobné stretnutie v PE. Sú veci, ktoré sa riešia radšej osobne ;-)

Dorazil som na miesto, sadol som si na dohodnutú terasu na kávu a po pár minútach dofrčal môj kontakt.
"Počuj aké auto to chceš doviezť?" bola jeho otázka okamžite po podaní rúk – skôr než sme stihli prehodiť čo len slovo o tom ako sa po rokoch, čo sme sa nevideli, vlastne máme. Po mojom stručnom opise – cca ako je vyššie – hovorí:
"Čo ti jebe, nemíňal som sa teraz na kruháči s chlapčiskom, čo práve takéto niečo predáva?!"

Znelo to zaujímavo a samozrejme vzbudil moju zvedavosť. I keď úprimne napísané bol som presvedčený o tom, že to auto nebude dostatočne vo "fulke" na to, aby ma uspokojilo. Lebo tých mojich vysnívaných konfigurácií sa na webe ako je mobile.de dalo nájsť len zopár, nie to ešte na Slovensku. Po okamžitom telefonáte a nejakých 2 či 3 minútach čakania dofrčalo bavo. Na pohľad z diaľky pekná, tmavá trojka s xenónmi a na pútavo veľkých kolesách. Zatiaľ fajn. Srdiečko mi zaplesalo, keď už bolo vidieť farbu. Antracit! Za tú farbu som bol pripravený odpustiť nejaký ten zanedbateľný nedostatok. Začala obhliadka, z ktorej vyplynuli nasledovné zhody s mojou predstavou: dízlový trojliter (ergo 241 koní – že nech sa páči!), šíber, masívna koža a to aj na obložení dverí, navigácia professional. Sklamanie vo mne vyvolali drevené interiérové lišty, ktoré sú btw u značky ako je bmw hodne nepodarené. Vyzerajú umelo, sú prehnane lesklé atď. Ale ok – lišty sa vždy dajú vymeniť či polepiť. Na tom žiaľ robím až dodnes a je to posledná chyba krásy toho auta. Potom ale prišiel (zdrvujúci) úder.

Automat. What the fuuuuuuck...?!

Mal som chuť tresnúť dverami a zabudnúť na toho fešáka. Majiteľ nad mojím postojom len nechápavo pokrútil hlavou, ale vo mne zarezonovala argumentácia toho môjho človeka. A síce v zmysle tom, že ovládať manuálne silu akú to auto má, to chce kus šikovnosti, skúseností a aj nasadenia. A že on mi vrelo odporúča aspoň to skúsiť. Nebyť toho, že som s automatmi jazdil a nebol som s nimi úplne rozhádaný povedal som si, že tomu dám šancu a budem o tom uvažovať. Postupne sa mi samozrejme myšlienka na pohodlnú a komfortnú jazdu bez radenia začala páčiť. Taký kick-down na mieste, kde si to zodpovedný šofér môže v pokoji dovoliť, je s automatom nádhera a pri výkone aký toto bavo má, by som ja osobne z neho vyťažil horko ťažko tak 70, 80%. A aj to si ešte asi príliš fandím.

Pomaly končím – už nie je veľa čo písať. Vyhandloval som s predávajúcim dohodu o cene, ktorú som výrazne stlačil jednak tým, že som reflektoval na ponuku a aj konal veľmi promptne a on zjavne potreboval cash. Nechal som mu 19" bbs, na ktorých to mal obuté na leto a odviezol som si ho na zimných 17". To samozrejme takisto znížilo cenu. Presne za ušetrený rozdiel som medzi nami zohnal bbs (tiež 19"), na ktorých to auto vyzerá o 1000% lepšie a to nie je len môj názor. Oproti výške pôvodne plánovanej investície do auta som ušetril kurevsky zaujímavú hromádku päťsto euroviek, ktoré mi teraz tým pádom nie je ľúto investovať do úprav ako sú už spomenuté disky či karbónové fólie na celej hornej časti kapoty a podobne.

Takže takto som sa ja dostal k mojej aktuálnej bavarii. Myslí si niekto, že toto celé bola len hlúpa náhoda, akých sa denne deje kopa? Ak áno hádať sa nebudem, ale moje životné presvedčenie je iné. A realita mi ho denne potvrdzuje. Všetko sa deje presne tak ako sa má – však Lulu? :-)