kaviaren.com

O panictvo som prišiel v osemnástke. Som dieťa 70-tych rokov, vyrastal som v pomerne konzervatívnom, prísne kontrolovanom socialistickom zriadení. Mnohým dnešným mladým ľuďom to príde až zarážajúce, ale v mojej generácii to bol normálny, resp. skôr nízky vek pre začiatok sexuálneho života.

Svedčí o tom aj fakt, že som bol spomedzi mojich kamarátov, známych a spolužiakov jeden z prvých a zároveň jeden z najmladších. Moji rovesníci nevyrastali vo svete, kde

je aj deťom hravo dostupné porno, alkohol či drogy.

Osemnásť som mal tesne pred revolúciou a život na Slovensku bol vtedy naozaj v mnohých ohľadoch iný ako je dnes – bez ohľadu na to v akých kruhoch sa kto pohyboval.

Obrezať som sa dal niekedy v priebehu osemnástky,

možno začiatkom devätnástky – presnejšie si fakt nepamätám, dokonca ani ročné obdobie by som nevedel nejako spoľahlivo udať. Viem len, že nebola zima, alebo aspoň nebolo nasnežené. Pamätám si to preto, lebo som hneď po operácii (robí sa len pri lokálnej anestézii, ak to niekto nevie) a po tom ako som omdlel na zastávke mhd, keďže som z čakárne odišiel priskoro a účinky umŕtvenia ešte neodzneli v úplne plnej miere, šliapal pešo z Kramárov cez kopec smerom domov. Skratkou cez les...

A moje dôvody nechať sa obrezať?

Hlavné boli tri, i keď niektoré z nich dnes už aj mne samému pripadajú smiešne. Zaujímal ma vtedy judaizmus. Nie nejako zvlášť aktívne, vlastne som bol len navnadený mojím vzťahom k hudbe. Fandil som totiž – keďže som bol "depešák" a očakávalo sa to odo mňa viac menej automaticky – vtedy novej kapele Shalom. A jej image dosť stál práve na judaizme a židovstve. Ďalším dôvodom bola moja snaha odlíšiť sa od davu, ktorou trpím dodnes. V tomto konkrétnom prípade síce len tak akosi vnútorne, keďže som sa obriezkou nechválil kade som chodil. Aj moji rodičia sa to dozvedeli hneď len takou náhodou, ináč by som si to bol býval určite ešte aspoň nejakú dobu nechal pre seba.

Ten tretí, najvážnejší dôvod súvisel úzko s mojím sexuálnym životom. Dievča, čo ma o panictvo pripravilo (v mojom prípade pomerne doslova, nakoľko už vtedy som bol veľmi plachý chalan akým som dodnes a teda ona musela byť tá iniciatívna) a s ktorým som sa vtedy nejakú dobu stretával - či už v oficiálnom zväzku na začiatku, alebo ako voľní milenci neskôr - už malo prvé skúsenosti za sebou. Apropo

dodnes sa mi nepodarilo mať sex s pannou,

s týmto zážitkom sa teda v dnešnom svete a pri mojom veku už asi rozlúčim. Ako vyše tridsaťročný už si jednoducho nemôžem dovoliť baliť 12 či 13 ročné dievčatá – čo je podľa mojich informácií v dnešnej dobe vek, kedy ešte je nejaká tá šanca byť tým prvým. Nepíšem samozrejme o orálnom sexe či šikovných prstoch – to by som aj s vekom 12 až 13 rokov bol asi mimo.

Z ohľaduplnosti voči tej bývalej nebudem zachádzať do pikantných detailov: jednoducho

chcel som vydržať viac menej neobmedzene dlho

a v obriezke som videl relatívne jednoduchý prostriedok ako to dosiahnuť. Nemýlil som sa. Tento fyzický úkon v kombinácii s psychickým postojom a naladením u mnohých z nás spôsobí, že pokým je penis ochotný udržať v sebe krv a teda zachovať si erekciu, môžeme mať sex relatívne neobmedzene dlho. Ale to sa nechválim. Ono je to niekedy totiž dosť na ťarchu. Niečo ako rýchlovka pre nás obrezaných existuje iba

v zmysle rýchleho privedenia partnerky k orgazmu

ústami či dráždením prstami (ak ho teda vôbec dosahuje). U nás obrezaných mužov spravidla proste nehrozí, ale to nám zasa až tak neprekáža. O zdravotnom hľadisku škoda písať. Sám chirurg, čo ma operoval zložil kompliment mojej odvahe. Vraj keby ju sám mal tiež by to z ohľadu voči partnerke urobil. O tejto stránke veci niet sporu. Skonštatujem už snáď len, že obrezaný penis je určite krajší a v kombinácii so správnou úpravou ochlpenia umocňuje aj optický dojem väčšej veľkosti. A (aj) o to predsa ide chlapi, či? ;-)

Vazektómiou sa zvlášť dlho dlho zaoberať nebudem

Priviesť svoje VLASTNÉ dieťa na svet nepotrebujem, tým som si istý cca odkedy som začal pohlavne žiť a to je dosť dlho na to, aby som bol presvedčený o tom, že tento názor už nezmením.

Na svete čaká dosť opustených a neželaných detí na svoju šancu,

čo je ale námet na úplne iný článok... Načo sa teda spoliehať na zodpovednosť mojich partneriek – to u mňa platilo cca do polovice roka 2009. A načo zaťažovať pečeň mojej (potenciálnej či budúcej) partnerky. Akurát že je zdá sa takmer nemožné nájsť mladé dievča, ktoré by s týmto mojím postojom bolo natoľko uzrozumené a akceptovalo ho, že by

vydržalo budovať si so mnou vážny vzťah s perspektívou

dlhej až neobmedzenej budúcnosti. Nuž – za všetko sa platí daň...

Ešte pár poznámok pre tých, čo na tento článok natrafia pri pátraní po technických informáciách o mužskej sterilizácii. Dávať do súvisu s vazektómiou funkčnosť penisu ako takú, rovnako ako libido či sexuálnu frekvenciu – to je ako porovnávať strešné okno na aute s jazdnými vlastnosťami letných pneumatík v zimnom období. Verím, že nikto priemerne sčítaný už dnes nepochybuje o tom, že fakt či sa v ejakuláte nachádzajú alebo nenachádzajú spermie,

nemá so sexom vlastne zhola nič spoločné.

Pravda je – a to je dôvod, prečo by som sa ako porno herec zrejme neuživil – že objem ejakulátu sterilizovaného muža je citeľne menší. Ale aj to má svoje výhody, ktoré sú určite každému sexuálne aktívnemu človeku jasné a netreba ich opisovať. A estetická stránka? Miešok si síce spravidla holím, napriek tomu tie dve malé jazvičky po stranách by človek našiel len ak by ich vyslovene hľadal. Po tejto stránke nie je čo riešiť.

Zákrok bol takmer bezbolestný

a do pol hodiny po ňom už som sedel za volantom a smeroval som na 110 kilometrov dlhú diaľničnú trasu do Bratislavy, ktorú som absolvoval bez toho aby som cítil, že sa na mne (vo mne) niečo zmenilo.

Takže páni: vopred sa ospravedlňujem, ak som práve vašej partnerke vložil do rúk zbraň ťažkého kalibru pri argumentácii proti tomu, prečo by to už do konca svojho plodného obdobia musela byť len ona, kto sa postará o plánované (ne)rodičovstvo. Štatistiky hovoria, že v mnohých západných štátoch (v tých európskych, ale samozrejme najmä v USA) je v dnešnej dobe

vazektómia u mužov už pomaly rovnako bežná ako obriezka

a teda Slovensko zasa raz má ešte dlho čo doháňať. A posledná poznámka: tento článok som napísal už dávnejšie. Pokým som však bol vo vážnom a pevnom vzťahu, akceptoval som priateľkino želanie neodhaľovať svoje súkromie až takto verejne. Tento vzťah však po 2 rokoch pevného presvedčenia, že je posledný predsa len padol (prečo – to sa pýtajte jej, tí ktorí viete o kom píšem). Ja osobne s odkrývaním môjho vnútra nemám problém – naopak vlastne sa tým svojím spôsobom bavím. Je mi jasné, že som u mnohých častou témou diskusií a možno aj posmechu. Nevadí mi to. Do toho ako žijem svoj život nikoho nič nie je – nie som od nikoho závislý a

nikomu mojimi článkami neubližujem. Naopak.

Verím, že sem tam sa niekto na niektorej z mnou opísaných skúseností dokonca poučí a niečo urobí ináč než som to urobil ja alebo to neurobí vôbec. Takýto zmysel majú moje texty okrem mojej zábavy a rozptýlenia.