kaviaren.com

Ešte pred rokom a vlastne aj pred citeľne kratším časom by som asi neveril, že absolútna úprimnosť, dôvera a v neposlednom rade vernosť sa môžu stať vyslovene životným štýlom a adekvátne človeka napĺňať. Ale stalo sa, najmä vďaka mojej ex priateľke. Tento text má byť vyjadrením vďaky za to, ako sa mi zmenil život, ako sa mi otvorili oči a ako som sa pri nej naučil uvedomovať si sám seba a reagovať sám na seba. Lebo nič z toho som doteraz nerobil. Pre tých čo nevedia: ja mám (v čase písania tohto článku) 35 rokov a moja ex je odo mňa o 12 rokov mladšia...

Napriek tomu, že som sa vždy považoval za celkom "dobrú partiu" pre moje priateľky (v tom charakterovom zmysle slova), v skutočnosti som bol sebecký a trucovitý chlap, ktorý na jednej strane potreboval  (opravujem: myslel si, že potrebuje) submisívnu partnerku, na strane druhej však podriadenej družke začal veľmi rýchlo "prerastať cez hlavu". A neuvedomoval som si nič z toho, čo robím zle. Jednak ma nikdy nenapadlo, že niečo robím zle, jednak ma na to nikdy nikto neupozornil. A mne vyhovoval beh vecí okolo mňa.

Vzťah nesmie na nič čakať – nad vzťahom treba rozmýšľať a niekam ho viesť

V priebehu roka som si uvedomil mnoho (určite zatiaľ bohužiaľ ani zďaleka nie všetky) vecí, ktoré robím zle. A tiež mnoho vecí, ktoré som neriešil a v ktorých som jednoducho plával v presvedčení, že tak sa to robí – pokým všetko navonok ako tak funguje. Píšem najmä o vzťahu. Lebo kto z vás – mojich rovesníkov a mladších – vie, že vo vzťahu sa ani jeden z dvojice NESMIE spoľahnúť na to, že zatiaľ očividne všetko funguje?! Partneri NESMÚ čakať na moment, kedy sa začne niečo kaziť a až vtedy sa začať pokúšať niečo riešiť a opravovať. Vzťah treba permanentne budovať po všetkých stránkach, o vzťah treba sústavne bojovať. A logickým začiatkom celého tohto prístupu je UVEDOMIŤ si toto všetko. Nie žiť a nechať sa jednoducho unášať prúdom, ale plávať zvoleným smerom. Viem, že píšem všeobecne ako nejaký bulvárno populárny ženský časopis – budem konkrétnejší, len sa potrebujem trocha rozbehnúť ;-)

Ako sa všetko postupne a pomaličky posúvalo správnym smerom

O tom ako sme sa zoznámili a ako sa náš vzťah vyvíjal sa tu rozpisovať nebudem. Zaoberám sa tým v - výrazne nadsadene napísané – knihe, ktorú pomaličky, po kúskoch píšem, ale ktorú asi začnem zverejňovať po častiach. Pretože ináč by ste sa jej zrejme ešte dlho nedočkali. Nie že by som sa domnieval, že na ňu snáď niekto čaká.

Moja bývalá tvrdila niečo v tom zmysle, že som ju od začiatku zaujal výraznejšie než mnohí iní chlapi – alebo tak som to aspoň pochopil. Alebo sa možno tento pocit v nej formoval priebežne, keďže ma poznala len okrajovo a to ako pre ňu nedostupného chlapa. Lenže nedostupného iba pre vzťah – pretože takpovediac po fyzickej stránke som sa práve pri nej pomerne rýchlo prejavil spôsobom, akým som vtedy bohužiaľ fungoval. Ja som si na začiatku všimol viac menej len jej veľmi pekný zadok, zakrytý takými proforma tanga plavkami. Ale presne tak a nijako ináč to malo a muselo byť. Poznali sme sa 4 roky, než sme spolu skúsili začať chodiť – a čím viac sa o tom spolu bavíme, tým väčšia je moja istota, že akýkoľvek iný vývoj nášho vzťahu by viedol niekam úplne inde, než kde dnes sme. Takže vďaka bohu, že všetko medzi nami a okolo nás dvoch prebiehalo tak ako prebiehalo. Napriek tomu, že niektoré spomienky nie sú najkrajšie a na prvý pohľad by sa zdalo, že by bolo lepšie, keby sa niektoré veci jednoducho nestali. Nie je to pravda a práve toto si musím ja osobne občas v duchu zopakovať a pripomenúť. KAŽDÝ zážitok a skúsenosť v minulosti nás oboch máličko ovplyvnil, poučil a posunul tým správnym smerom. A tá reťaz nášho príbehu je zložená z neskutočne nesúrodých a rôznorodých očiek – o tom si postupne prečítate v spomenutom mojom malom diele.

Veci sa dejú tak ako sa diať majú, i keď to tak niekedy hneď nevyzerá

Náš vzťah vznikol a rozvinul sa bezprostredne po inom mojom vzťahu, ktorý sa pomerne narýchlo rozpadol. Zopár ľudí mi to aj stihlo patrične vytknúť – ale zasa: stalo sa to tak ako sa stať malo a ináč to proste byť nemohlo. Nedať sa dokopy my dvaja a to čo najrýchlešie, bol by sa s najväčšou pravdepodobnosťou dal každý z nás dokopy s niekým úplne iným. A to by nás minimálne na nejaký čas odsunulo od seba. A my sme MALI byť nejaký čas spolu, preto to prebehlo tak ako prebehlo. Nech si o tom myslí kto chce čo chce.

Obaja sme mali za sebou aj rôzne zvláštne, pomerne netradičné a dosť povahu tvarujúce skúsenosti. Myslím tým skúsenosti veľmi úzko súvisiace s medziľudskými vzťahmi a so sexualitou. Ja mám dodnes agentúru na sprostredkovanie práce pre go-go a strip tanečnice v zahraničí a N. zasa ešte relatívne donedávna prevádzkovala niečo v určitom zmysle podobné. A k tomu kopu iných skúseností na oboch stranách, ktoré už ale z diskrétnych dôvodov konkretizovať nebudem. Možno tak obaja urobíme inde a inokedy... Povedať som tým chcel jednoducho to, že obaja sme si prešli svojím a mali sme možnosť vidieť a prežiť všeličo, čo bežný človek nezažil. A aj tieto skúsenosti nás sformovali do našej dnešnej podoby a aj tieto skúsenosti nám pomáhajú manažovať vlastný život a zvlášť náš spoločný vzťah. Videli a zažili sme veľa falše, pretvárky, vzájomného ubližovania si (vedomého či nevedomého), podvádzania a klamstiev. Áno – aj my sami sme v tom žili a dokonca aj istým spôsobom spolu. Dnes sa nám všetky tieto veci priam bytostne hnusia a ja osobne mám dosť nechuť čo len komunikovať s niekým, o kom viem ako správa, čo napr. robí svojmu partnerovi za chrbtom a pod. Musím ju ale prekonávať a – uznávam – v určitých situáciách fungovať naozaj aj trocha falošne. Ale zasa niečo človeka živiť musí... A N. je na tom podobne – dokonca je možno ešte radikálnejšia – aspoň v mnohých jej vyjadreniach a postojoch.

Otvorenosť | úprimnosť | dôvera vernosť ako piliere vzťahu

V rámci vývoja tohto môjho zatiaľ ostatného vzťahu, ale aj na podklade vedomej dohody som dospel k presvedčeniu a k záveru, že v úvode spomínané charakteristiky budú piliermi mojich vzťahov a aj môjho života všeobecne: absolútna otvorenosť, vedomá a cielená úprimnosť, 100%-ná a tiež cielená dôvera a vernosť. Som pevne presvedčený, že práve aj (i keď nie len) na týchto princípoch sa dá postaviť doživotný a fungujúci vzťah. Moje dve základné zásady sú: za prvé robiť za partnerovým chrbtom len to, čo by som akceptoval aj keby môj partner urobil bez môjho vedomia, a za druhé konať tak, aby som sa večer doma mohol partnerovi pozrieť s dokonale čistým svedomím do očí. Pre tieto pocity jednoducho žiť a týmito pocitmi sa nechať napĺňať. Stali sa určitým symbolom môjho fungovania, nosnými piliermi mojej existencie v partnerstve.

A žije sa s tým nádherne. Osobne mám pocit takej vnútornej čistoty, takej ľahkosti a jednoduchosti. Lebo veď život v pretvárke, klamstve a neúprimnosti je samozrejme komplikovaný – i keď pre mnohých bohužiaľ dosť zábavný. Ja tak v mojom peknom malom svete fungovať jednoducho odmietam. Napokon - je také pekné pozorovať samého seba ako sa vyvíjam.