kaviaren.com

Kontaktný byt (prípadne bar či kaviareň, samozrejme nejakým spôsobom prepojená s bytmi) je v zahraničí – pokiaľ je mne osobne známe, tak v Rakúsku, v Nemecku a vo Švajčiarsku, kde som všade nejaký čas pôsobil – pojem úplne bežný. Systém nám známejších erotických privátov už v západnej Európe využíva len málo prevádzkovateľov erotických služieb z jednoduchého dôvodu: je extrémne nevýhodný pre dievčatá, poskytujúce sexuálne služby a často pomerne indiskrétny a nepohodlný pre návštevníkov. I keď práve vďaka týmto dôvodom veľa krát pre klientov veľmi lacný.

Na Slovensku vytŕčajú rožky zatiaľ len prvé lastovičky,

ktorých počet je možné spočítať v čase písania tohto článku na prstoch jednej ruky. V Bratislave som doteraz počul len o jedinom a ten svoju činnosť tiež zatiaľ vlastne len štartuje. Zamyslím sa nad

výhodami kontaktných bytov oproti sexprivátom

a tým vlastne hneď aj presne vysvetlím ako kontaktný systém funguje. Budem pritom vychádzať z presvedčenia, že fungovanie erotického privátu aspoň orientačne každý čitateľ pozná. Ale ak aj nie – priebežne si urobí obraz.

Kontaktný byt neprevádzkuje žiadny štandardný pasák

To nemusí znamenať, že ceny sexuálnych služieb na ňom sú tým pádom nižšie. Každopádne sú ale férovejšie, pretože dievča, ktoré ich poskytuje, si ich necháva v plnej výške a neodvádza z nich 50% (aj to len v tom lepšom prípade, keď ide o férového pasáka) prevádzkovateľovi privátu. Logicky tým pádom za svoju platbu dostáva klient kvalitnejšiu a tak napíšuc poctivejšiu a s väčšou radosťou odvedenú prácu.

Paradoxne pritom ale slečny, poskytujúce svoje služby v kontaktných bytoch,

nemajú so svojou činnosťou viac starostí

ako jednoduché prostitútky na sexprivátoch. O prevažnú väčšinu takých tých technických potrieb, spojených s fungovaním bytu a s poskytovaním služieb, sa v jednom aj v druhom prípade stará majiteľ či prevádzkovateľ bytu. Inzeruje, propaguje poskytovanie sexuálnych služieb, zabezpečuje uteráky, posteľnú bielizeň, kondómy, papierové a iné utierky atď. atď.

Na erotickom priváte pracujú často dievčatá, ktoré sú na pokraji hmotnej núdze. Nie sú to vždy len mladé baby, ktoré potrebujú peniaze na zábavu, nový telefón a pod. Často ide o

slobodné matky, ktoré skutočne riešia existenčnú núdzu

seba či svojich detí. Nezriedka ženy, ktoré majú v peňaženke posledných 20 eur a do najbližšej podpory v nezamestnanosti či príspevku v hmotnej núdzi jednoducho nemajú šancu dostať sa čo len k pár eurám na základné potraviny. A takéto dievčatá a ženy nenamietajú, keď je im ponúknutá možnosť dostať za hodinu držania roztiahnutých stehien ich 30 eur bez ohľadu na fakt, že pasákovi zostane zo 70-eurovej platby od zákazníka podstatne väčší podiel. Na kontaktnom byte

platí klient skutočne a len slečne, ktorá mu svoje služby poskytne.

Iste: na sexpriváte nemá slečna ani najmenšiu starosť o to ako, kedy a komu sa zaplatí nájom za byt, úhrada vody či elektriny, prípadne kedy a kde sa platí inzercia na webových portáloch, kde sa sexuálne služby prezentujú a ponúkajú. Ale o kúsok nižšie si orientačne zrátame jeden mesiac prevádzky a porovnáme.

Výhody kontaktného bytu pre dievčatá – poskytovateľky

sú už asi úplne zjavné: v prvom rade financie. Ako sa ukáže vo finančnom porovnaní neskôr, na kontaktnom byte zostáva slečne, poskytujúcej svoje sexuálne služby, neporovnateľne viac peňazí ako na erotickom priváte.

Neposlednou výhodou však je neporovnateľná sloboda,

pohoda a komfort poskytovania platených erotických služieb na kontaktnom byte. Tu totiž na rozdiel od sexprivátu nikoho nič nie je do toho koľko dní do mesiaca, odkedy dokedy a či cez týždeň alebo cez Vianoce poskytuje slečna služby. Takisto ako nikoho netrápi koľko klientov za deň ako sa hovorí zložila. Jediný, koho tieto veci zaujímajú a takisto jediný, kto o nich na kontaktnom byte rozhoduje, je samotné dievča či žena.

Mesačný zárobok prostitútky na sexpriváte

je zložený z tzv. izieb priamo na byte a zo zopár eskortov = telefonicky objednaných návštev u klienta doma. Povedzme, že slečna poskytovala svoje služby 6 dní v týždni, nakoľko pasáci neradi púšťajú dievčatá domov zbytočne často. Jednak kvôli ušlému zisku a jednak z toho dôvodu, aby dievčatá nemali možnosť robiť také prešpekulované finty ako dohadovať si so zákazníkmi stretnutia mimo privátu a teda mimo kontroly (najmä finančnej) pasáka. Ak by mala denne iba 3 hodinové izby, je to pri bežnej bratislavskej taxe € 70 za hodinu spolu € 210. Povedzme, že sa bavíme o pomerne férovom prevádzkovateľovi erotických služieb a podiel slečny je polovica. Pre dievča teda € 105 denne a teda zaokrúhlene dolu (so zarátaním nejakého toho výpadku napr. v prvý, často dosť bolestivý deň menštruácie a pod.) € 2.000 mesačne. K tomu dva krát do týždňa eskort, kde dievča z inkasovaných € 100 dostane svojich € 50, čo dáva spolu € 100 za týždeň a teda € 400 mesačne.

Toto sú základné platby podľa kvázi oficiálneho cenníka privátu. Dievčatá okrem toho kasírujú bočné peniaze za rôzne príplatkové služby.

Tieto peniaze by síce mali patriť len dievčaťu

a spravidla to tak je – ale žiaľ nie je to ani zďaleka pravidlom. Výška príplatkov sa výrazne rôzni. Môže ísť o cca 2 až 3 stovky mesačne, ak pekná, šťavnatá mladá slečna pýta príplatok za to, že sa nechá lízať – a nič iné kvázi navyše neposkytuje. Ale môže to byť pokojne (verte, že nepreháňam) aj ďalších € 2.000 mesačne, ak slečna poskytuje orál bez kondómu čí nemá problém s análnym sexom.

Dokopy nám to dáva odhadom a zaokrúhlene celkový obrat medzi € 6.000 a € 8.000 mesačne. Z tejto sumy prostitútka na sexpriváte do svojej peňaženky založí len niečo medzi € 2.500 a € 4.500. Zvyšok ide na prevádzku privátu a do vrecka pasáka. Pri predstave toho najnákladnejšieho bytu a tej najdrahšej webovej inzercie nemôžu byť náklady na chod sexprivátu vyššie ako € 1.300. A to som strop potlačil skutočne vysoko a ešte som vychádzal z predstavy, že prevádzkovateľ kupuje dievčatám na náklady privátu aj kondómy, čo v skutočnosti robí vyslovene málokto. Dokonca nie každý pasák hradí z obratu aj inzerciu – sú mnohí, ktorí riešia propagáciu na weboch, ktoré sú zadarmo, pričom na platených to nechávajú na dievčatách. Tie však o inzercii v takom prípade nerozhodujú a ani si ju nespravujú – iba si ju platia (či chcú alebo nie).

Ako je to s nákladmi pre slečny na kontaktnom byte

Podľa jedného inzerátu platí prevádzkovateľ nájom, všetky energie, inzerciu na dvoch z piatich najsilnejších inzertných webov v tejto oblasti a od dievčaťa účtuje € 300 týždenne, čiže € 1.200 mesačne. Slečne teda zostane čistá suma vo výške niekde medzi piatimi a siedmimi tisíckami (áno, skutočne 5.000 až 7.000 eur) každý mesiac. A ako malý, zanedbateľný bonus (to mal byť vtip) má táto slečna samozrejme absolútnu slobodu v tom v ktoré dni a odkedy dokedy pracuje, koľkým zákazníkom roztiahne stehná, koho obslúži a koho odmietne, kedy ráno vstane a kedy si večer ľahne v pokoji do postele atď. atď. Proste na začiatku týždňa odovzdá majiteľovi kontaktného bytu spomenutých € 300, čím

zaplatí paušál za byt a potom si zarába koľko chce a kedy chce.

Tento paušál sa nemení podľa jej obratu, žiadny pasák jej nestojí za chrbtom a nenaháňa ju do toho byť milá a usmievať sa bez ohľadu na jej náladu a pocity. A tiež si žiadny pasák nenárokuje na občasnú bezplatnú fajočku či análik, ktorý mu manželka doma neposkytuje.

Ak tento článok číta dievča, ktoré už na sexpriváte robí, alebo povedzme uvažuje o tom nejaký čas sa živiť poskytovaním sexuálnych služieb, rád ju odkážem na spomínaný inzerát, alebo jej do mailu pošlem rovno kontakty na prevádzkovateľa spomínaného kontaktného bytu v Bratislave (kontakt na mňa je Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. ). Som pevne presvedčený o tom, že toto je nový trend v oblasti plateného sexu a že prostitútky, ktoré aspoň trocha uvažujú nad svojimi financiami a majú ešte nejakú tú sebaúctu, prejdú rady na tento nový systém. Budúcnosť tak či tak patrí kontaktným bytom, nie klasickým sexprivátom. Čím skôr si to aj prevádzkovatelia erotických privátov uvedomia a za zarobené peniaze kúpia byt na prenájom, tým lepšie pre nich.