kaviaren.com

Tento článok píšem ani nie preto, že sa tento web volá kaviareň, ale skôr preto, že mám kávu rád (ono zasa ale vlastne aj preto som majiteľom takej domény...). Nie som ani nejaký extra fajnšmeker, ani žiadny znalec. Ja osobne pijem kávu tak ako chutí mne: s medom namiesto cukru (je to zdravšie a keďže mám rád kávu naozaj sladkú, konzumoval by som cukru skutočne zbytočne veľa) a s dvojitou porciou mlieka | smotany. Preferujem zopár značiek, u ktorých už mám overené, že sú chutné. A naopak vyhýbam sa značkám, ktoré rád nemám. Ale to je celá moja znalosť problematiky s názvom káva v zmysle jej chuti.

Tento text však nebude len o chuti, ale o informáciách o káve ako takej. Nemienim sa zaoberať históriou kávy a pod., to nie je oblasť, čo by ma zaujímala (v inom článku – ak som ho už zverejnil – som sa vyjadril, že história všeobecne nie je moja šálka kávy). Chcem písať o zaujímavých informáciách, ktoré sa ku mne v ostatnom období doniesli, o tzv. preso káve.

Preso ako ďalší slovenský nezmysel

Tak v prvom rade: výrazu preso sa s okamžitou platnosťou zriekam. Je to vymyslené slovo, ktorého pôvod je vlastne úplne nejasný a ktoré nemá žiadny zmysel. Predpokladám, že sme si takto my Slováci a s nami aj Česi skrátili taliansky výraz espresso. A práve espresso je moja obľúbená forma prípravy kávy, dokonca mám doma stroj na espresso kávu (s ohľadom na vyššie napísané uspokojuje ma ten najlacnejší na trhu, snáď nejaký čas vydrží fungovať). I keď do budúcnosti sa možno zamyslím nad konzumáciou filtrovanej, tzv. americkej kávy akú vídame vo filmoch. Tá má totiž podľa internetových zdrojov najvyšší obsah kofeínu a teda najsilnejšie povzbudivé účinky. A o tie mi ide v prípade, že pijem kávu napr. po obede pri práci na článkoch ako je tento. Navyše moja priateľka Nela tvrdí, že jej takáto káva chutí najviac. Uvidíme.

Zatiaľ zostávam pri espresse – malej káve výraznej chute až takmer krémovej konzistencie s nádhernou hustou penou na povrchu. Keď je teda dobre urobené. Zaujímavosti, o ktoré sa chcem podeliť, sú viaceré.

Obsah kofeínu v jednotlivých typoch espressa

Prvou je, že takéto espresso je na povzbudivé látky – na ktoré je káva ako taká veľmi bohatá – relatívne chudobné. Spomedzi všetkých tu v Európe známych spôsobov prípravy kávy je na tom espresso dosť slabo najmä čo sa obsahu kofeínu týka. To je zlá správa pre tých, ktorí sa snažia napr. potlačiť jeho pitím začínajúcu bolesť hlavy. Funguje to – a to aj u mňa, ale treba podchytiť hneď prvé náznaky. Samozrejme na druhej strane je to dobrá správa pre kávičkárov, ktorí neprežijú deň bez viacerých šálok kávy. Espresso je tým pádom jednou z najmenej organizmus zaťažujúcich typov kávy, i keď na povzbudenie počas šoférovania a pod. sú očividne vhodnejšie iné tipy kávy.

Ešte slabšou formou espressa je ristretto. Osobne som bol presvedčený, že túto žbrndu – podľa mňa len kávou ušpinenú šálku – pijú Taliani tak radi ráno, lebo je silne povzbudivá. Opak je pravdou. Tým, že pri príprave ristretta prechádza voda vez kávovú zmes extrémne krátko (len okolo 15 sekúnd), nestihne sa kofeín vyextrahovať takmer žiaden. Čo je plus pre srdcovo cievny systém v prípade, že má človek v úmysle vypiť ich hneď zrána niekoľko. Koncentrácia chute je naopak fantastická a práve to je dôvod jej obľuby v južanských štátoch.

Ozaj: nič ako piccolo neexistuje. Menšie či vyslovene malé espresso je stále len espresso, príp. ak je naozaj maličké, tak vyššie opísané ristretto. Výraz piccolo sme si obdobne ako preso vymysleli tu v strednej Európe.

Káva a zdravotné účinky antioxidantov

Tematikou kávy sa určite budem ešte postupne zaoberať v nejednom mojom článku. V tejto chvíli vás už len odkážem na zaujímavé informácie čo sa obsahu antioxidantov v káve týka a ktoré nájdete na stránke institutkavy.sk